V sobotu 25. októbra sme si prvý krát pripomenuli liturgickú spomienku (22. 10.) na svätého Jána Pavla Veľkého. O 16,30 hod. bola modlitba sv. ruženca k pápežovi rodiny za naše rodiny, potom bola sv. omša. V krátkych meditáciach pred desiatkami sme prosili Jána Pavla za jednotlivé stavy  v našej spoločnosti vychádzajúc z jeho života. Prosili sme tohto svätca, ktorého relikviu krvi máme v našom chráme. Po sv. omši sme si uctili relikviu tohto svätého pápeža. Opäť nám zaspieval náš spevokol krásne piesne, ktoré poznáme ako Santo, Wadowice alebo pieseň zo Svetových dní mládeže.

Pán dekan nám ponúkol myšlienku „krásny človek“. Nejde len o zovňajšok, ani len o inteligenciu. Ide o čosi, čo pramení vo vnútri. Krásny človek nielen očarí, on nás mení. V jeho blízkosti sa cítime dobre. Napĺňa nás pozitívnou energiou, dodáva nám krídla. Chceme pri ňom byť lepší. Snažíme sa. Tak to bolo s Jánom Pavlom Veľkým. Cirkev nevyrába svätých. Ona len rozpoznáva svätosť. Boh sa kedysi predstavil ako Boh Abraháma, Izáka, Jakuba, teraz sa predstavuje ako Boh Jána Pavla. Samotný Ján Pavol sa vyjadril, že svätí nepotrebujú, aby sme im tlieskali, ale aby sme ich nasledovali. „Nebojte sa, otvorte Kristovi dvere dokorán!“ Nie je snáď už nič, čo by sme o Jánovi Pavlovi nevedeli, o to viac ho treba nasledovať. Žiť úprimnú vieru tak, ako to on žil v celom svojom živote. Pán dekan spomenul niektoré zázraky, ktoré sa udiali na príhovor tohto svätca. Či už vyliečenie muža, ktorému po úraze hlavy nedávali lekári žiadnu šancu na prežitie, alebo obrátenie neveriaceho človeka, či vyprosenie dieťatka pre rodinu, ktorá dlhé roky nemohla mať dieťa.

Čo si ja dám ako predsavzatie? Poctivú sv. spoveď a nový začiatok, svedomitú modlitbu každý deň, ruženec za moju rodinu, čítanie Sv. Písma. Budem dobrý každý deň. Budem prosiť tohto svätca, aby mi pomáhal v mojich ťažkostiach....  

Je za čo ďakovať svätému Jánovi Pavlovi Veľkému....

 Svätý Ján Pavol, oroduj za nás.

• Predch.
• Nasl.