Roráty 2009

15. decembra - roráty

Osočovanie a ohováranie

Ôsma rada: Pokora

 

 

Už tretí týždeň máme rorátne stretnutia. Dne sme tu presne trinásty deň. Pred nami je ešte sedem dní. Okrem nedele  je do Vianoc sedem dní  .  Medzi nami máme aj tých , ktorí roráty nevynechali ani jeden deň.  Veľmi sa z toho teším, lebo ako viete máme tento rok neobyčajného sprievodcu. 

 

Otázka deťom:

- Ako sa volá náš tohtoročný sprievodca rorátmi?

 

(Kňaz  Ján Mária Vianney)

 

- Kam nás vedie?

(Do neba)

 

Od prvých dní rorát nám sv. farár z Arsu dáva rady, ktoré nás vedú do neba na stretnutie s Pánom Ježišom. Na plagáte umiestňujeme rady na stupienkoch po ktorých  vystupujeme čoraz bližšie k Pánu Ježišovi.

 

Otázka deťom:

- Akú radu sme dostali včera?

(Sviatosť zmierenia)

 

 

Včera sme počuli o tom ako do Arsu prichádzali veľké zástupy ľudí. Každý deň niekoľko stoviek ľudí.  Do prevádzky dali dokonca špeciálne omnibusy a vlaky, ktoré privážali ľudí do tohto malého pred tým neznámeho mestečka.

 

 

- Prečo toľko ľudí prichádzalo do Arsu?

(Aby sa vyspovedali a vypočuli si  pána farára Vianneyho)

 

 

To čo sa dialo v Arse keď tam bol farárom kňaz Vianney  prekračovalo najodvážnejšie predstavy obyvateľov tohto mestečka, vlastne dedinky. Veď Ars bol  dovtedy malou dedinkou, známou len preto, že tam býval neobyčajný farár, ktorý zo všetkého na svete chcel len jedno – ukázať ľuďom cestu do neba. Všetko ostatné strácalo preňho význam. 

 

Kňaz:

Čo potrebujete?

 

Deti:

Jozef, ukáž nám cestu do neba!

 

Kňaz:

Snažím sa ukázať vám cestu do neba. Vy mi  pomáhate modlitbou. Navzájom sme si potrební. Ja vám a vy mne. Kňaz Vianney – ako sme si všimli – bol kňazom veľmi náročným, ale farníci ho poväčšine mali veľmi radi a ctili si ho. Po toľkých rokoch už vedeli a pochopili, že ak ich farár občas zdvihne hlas a hnevá sa nie preto, že ich zatracuje, ale preto, že ho trápi ich konanie, ich hriech.  Vedeli, že v skutočnosti mu na nich veľmi záleží. Ale  bohužiaľ nie všetci. Našli sa i takí, ktorí si mysleli, že farár je príliš prísny, že preháňa s neustálym napomínaním o svätení nedele. Nepáčilo sa im, keď upozornil rodičov, že ich dieťa nebolo dobre pripravené na prvé sväté prijímanie.

Ľudia si o tom začali hovoriť medzi sebou. Našlo sa dokonca sedem ľudí v Arse, ktorí žiadali, aby farár opustil dedinku.

To bola veľká skúška. Veľmi ho to bolelo a netušil že v Arse  ho čakajú ešte horšie chvíle.

 

Niekoľko starších chlapcov, ktorí nezniesli, že pánu farárovi stále pomáhajú dievčatá z Arsu, že toľko ľudí prichádza do kostola, že prichádzajú do Arsu dokonca ľudia z iných miest, začali písať pánu farárovi anonymné listy s výhražkami, spievali pod oknami urážlivé pesničky a dopustili sa mnohých ďalších zlomyseľností. Akoby nebolo toho dosť, začali rozprávať o pánu farárovi Vianneym vymyslené osočovania, ktoré sa dokonca dostali k samotnému biskupovi.

Ale viete čo? Nechce sa mi už o tom rozprávať, lebo mi je z toho smutno...

Predstavte si ako smutno muselo byť pánu farárovi Vianneymu? Čo zlého urobil?  On len veľmi chcel, aby ľudia pochopili, že Pán Boh ich miluje, aby aj oni Pána Boha milovali celým srdcom.

 

 

- Ako sa nazýva hriech, keď niekto vymýšľa nepravdivé veci o druhom človeku, aby ho ponížil?

(Osočovanie)

 

 

Vymyslieť klamstvo a potom ho rozširovať je osočovanie! Viete čo urobil sv. Ján Vianney s týmto osočovaním a s tými všetkými pletkami? NIČ!  Jednoducho nič. Nevysvetľoval, nevyjasňoval,  nebránil sa, neprotestoval...

Prekvapenému starostovi, ktorý prišiel za pánom farárom, aby sa poradil, čo urobiť s takýmito nespravodlivými osočovaniami, pán farár Vianney povedal, že už im vlastne odpustil. A čo sa dá urobiť je modliť sa za zmenu ich srdca.

Trvalo to 18 mesiacov! Jeden a pol roka nepravdivého osočovania, ohovárania a pletiek! Až po mnohých rokoch, na konci svojho života sv. Ján Vianney povedal: „Keby som bol vedel aké utrpenie má čaká v Arse, v tom okamihu by som zomrel.“  Z toho si môžeme  predstaviť čo asi  sv. farár prežíval.

Pokojne  prijal verejné pohŕdanie jeho osobou. Viete ako sa nazýva táto čnosť?

 

 

- Ako sa nazýva čnosť pri ktorej sa človek nevyvyšuje nad iných a dokáže prijať všetko čo ho stretne?

(Pokora)

 

 

Arský farár   bol veľmi pokorný, lebo prijímal mlčky dokonca aj to, keď niekto ním pohŕdal. Len Pán Boh vedel čo sa skutočne dialo v jeho srdci, pretože pred ľuďmi neplakal a celý čas robil to čo obyčajne, čo bol povinný robiť – bol dobrým, horlivým dušpastierom svojich farníkov v Arse. Ale Pán Boh chcel dať ľuďom znak o jeho nevine.  Vypočujte si príbeh.

 

Príbeh XVI.

 

Každý rok na deň sv. Jána  Krstiteľa dedička zámku v Arse mala zvyk  darovať pánu farárovi kyticu poľných ľalií. V deň jeho menín po sv. omši prišla do sakrestie, aby oslávencovi dala kvety. Pán farár Vianney poďakoval za gratuláciu a vyjadril nadšenie nad peknou kyticou a postavil kvety do okna orientovanom priamo na juh.

V tomto období roka na tomto mieste uvädnú kvety za niekoľko hodín, v tomto prípade po týždni zbadali, že ľalie sú úplne čerstvé.

 

 

Ľudia veľmi dobre vedeli, že ľalie  symbolizujú nevinnosť. Všetci, ktorí po týždni zbadali v slnečnom okne úplne čerstvé kvety – tým viac, že to boli poľné ľalie – veľmi dobre pochopili, čo to znamená. Pán Boh dal znak, že žiaden človek nemôže očierniť, osočovať človeka dobrého z každého zorného uhla.

 

Dnes nám dáva sv. Ján Vianney ďalšiu ťažkú radu. Je ňou POKORA. Je to veľmi ťažká čnosť, lebo každý z nás má reflexy hneď si brániť svoje dobré meno veď  každý má právo na dobré meno.

Ale všimnite si pána farára Vianneyho. On mlčal. Istému kňazovi, ktorý sa prišiel s ním poradiť, lebo bol v podobnej situácii Vianney povedal:

„Dovolil som, aby to všetko o mne hovorili a tak som ich priviedol k tomu, že ľudia nakoniec zmĺkli“.

Počúvajte, je to možné!  Pán Boh dáva silu všetko vydržať čo nás stretne, preto je  možné byť pokorným.

Svätý farár mal navyše pomoc v neobyčajnom patrónovi sv. Jánovi Krstiteľovi, ktorého meno si vybral pri birmovke.  Ján Krstiteľ na začiatku svojho učenia povedal o Pánu Ježišovi: „Treba, aby on vzrastal a ja sa budem umenšovať.“ Hodno na to pamätať.

 

 

Otázky:

 

1. Čo sa stalo s kvetmi, ktoré pán farár Vianney postavil do slnkom zaliateho okna? (Nezvädli)

2. Čo symbolizujú ľalie? (Nevinnosť)

3. Aké meno si zvolil Janko  Vianney pri birmovke? (Sv. Jána Krstiteľa)

 

Úlohy:

 

1. Pomodli sa za všetkých ľudí  a zvlášť za kňazov, ktorí sú nepravdivo osočovaní, či posudzovaní.

2. Ak si to ešte neurobil, nájdi ochotných spolu s tebou modliť sa za vybraného kňaza.

3. Prilep si nasledujúci obrázok na plagát.

 

Obrázok:

 

Socha sv. Jána Krstiteľa v kaplnke arského kostola. Sv. Ján Vianney si ho veľmi ctil. Jeho meno prijal pri birmovke.