Napriek tomu, že trinásty september bol pracovný deň, do Višňového - slovenskej Fatimy, ako Višňové nazvali sestričky z Rodiny Nepoškvrnenj - prišlo veľké množstvo pútnikov. Tradične o 17,00 hod. začala Fatimská slávnosť katechetickou kázňou pána dekana Jozefa Bagina. Zamýšľal sa nad tým, čo sa dialo 13. 9. 1917. 

Práve v septembri bolo vidieť zvláštnym spôsobom akoby z neba padali lupienky kvetov, či nejaké snehové vločky, ktoré však na zem nedopadli. Mária sprostredkúva mnohé milosti, ktoré nedopadnú na zem, ale do ľudských sŕdc.  Pán dekan sa zamýšľal nad tým, čo to znamená, že Mária je prostrednica milostí? Pomáha nám na ceste k Bohu. Ona sprostredkovala svetu svojím fiat Spasiteľa sveta. Ona sprostredkovala mladomanželom v Káne Galilejskej nové víno, ona sprostredkovala mnohé dary svetu za dvetisíc rokov.

Aj my sme pozvaní, aby sme sprostredkovali Pána Boha svojmu okoliu, manželovi, manželke, deťom, spolupracovníkom, susedom. Pán dekan spomenul zaujímavé príbehy zo života biskupa Fultona Sheena. Spomenul kňaza, ktorý prežil klinickú smrť. Radikálne zmenil život. Opäť v tom "mala prsty" Matka.

Panna Mária prichádza do Cova da Iria aj v septembri - je to už piate zjavenie. Prichádzajú tam aj deti a spolu s nimi aj veľmi veľký zástup ľudí. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Panna Mária jej hovorí, že chce, aby pokračovali v modlitbe svätého ruženca tak, ako začali.

Panna Mária povedala:

„Modlite sa ďalej ruženec, aby ste vyprosili koniec vojny. V októbri príde i Kristus Pán, Sedembolestná Panna Mária a Panna Mária Karmelská, svätý Jozef s Ježiškom, aby požehnali svet. Boh je s vašimi obetami spokojný, ale nechce, aby ste spali s povrazom1 obviazaným okolo tela. Noste ho iba vo dne.“ Deti začali nosiť okolo tela kúsok hrubého povrazu, ktorý si nedávali dole ani v noci. To im často bránilo spať. Aj toto pokánie prinášali ako obetu za hriešnikov.

• Predch.
• Nasl.