Cesta chudoby (2014)

Jedenásta detská sv. omša - cesta sv. Jána z Boha

Piatok 12. septembra

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Jedenásta detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Jána z Boha

 

KŇAZ:

Srdečne vás vítam na prvej detskej sv. omši v novom školskom roku. Čas beží rýchlo, ani nevieme, ako prešli tie dva mesiace prázdnin. Ale teraz máme školský rok a tešme sa, že sa môžeme zase niečo nové naučiť. Zase prídu aj prázdniny. Všetko príde vo svojom čase, netrápte sa.

Naša chudobná cesta, cesta k Bohu, sa nám krásne kľukatí a my sa štveráme vyššie na našom plagáte.

Za necelých desať mesiacov budú opäť veľké prázdniny. O tri mesiace sú Vianoce. Budeme očakávať narodenie Pána Ježiša. Dovtedy je pred nami ešte niekoľko pekných postáv. Dnes máme výnimočného človeka. Jeho život by postačoval na natočenie super dobrodružného filmu. V podstate každý, koho tu stretávame, je výnimočný a každý v inom. Pri poslednej sv. omši v júni sme spoznali, v čom vynikala kňažná Hedviga.

 

Otázky pred deti:

Prečo kňažnú Hedvigu nazývame Sliezska, hoci pochádzala z Bavorska?

(Bola manželkou sliezskeho kniežaťa Henricha I.)

Prečo sa Hedviga stala svätou?

(Mala výnimočne dobré srdce voči svojim poddaným)

KŇAZ:

Pamätáte si, ako som v júni rozprával, že poddaní si veľmi vážili svoju kňažnú? Rýchlo si všimli jej dobré srdce. Vedeli, že ich kňažná žije skromne, odmietala bohaté oblečenia a drahé klenoty. Nechcela sa odlišovať od svojich úbohých poddaných.

Otázky pre deti:

Čo urobila kňažná Hedviga, aby sa neodlišovala od svojich poddaných?

(Chodila bosá)

Čo urobila kňažná Hedviga, keď jej spovedník prikázal nosiť topánky?

(Nosila ich na šnúrke)

KŇAZ:

Hedviga bola neobyčajná a hoci bola Nemka, Poliaci ju prijali za svoju. Určite si pamätáte ako sa Hedviga starala o chudobných. Vďaka tomu, aké mala možnosti, vznikli vďaka nej rôzne charitatívne inštitúcie. V nich sa starali o chudobných a v nemocniciach pre chudobných zachraňovali nemajetných chorých ľudí. Mali by sme si pamätať, že prvé nemocnice viedli rehoľníci a rehoľné sestry.

Dnes spoznáme ďalšieho človeka, ktorý pochádzal z Portugalska a takisto zakladal nemocnice. Na začiatku som povedal, že tento príbeh by bol vhodný na dobrodružný film. Pohneme sa teda do Portugalska.

Otázka pre deti:

Kde je Portugalsko?

(Posledná krajina na západe Európy)

KŇAZ:

Keď pozerám na mapu Európy, tak vždy sa mi zdá, že Portugalsko je akoby prilepené z jednej strany ku Španielsku a z druhej strany ho obklopuje Atlantický oceán. V tejto krásnej slnkom zaliatej krajine tri roky po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom, čiže koncom 15. storočia, sa narodil Ján. Jeho ocko bol remeselník a mama mu pomáhala. Najviac času mame zabrala starostlivosť o domácnosť. Janko rástol šťastný popri milujúcich rodičoch. Keď mal osem rokov, stalo sa niečo zvláštne.

Na dvere ich domu zaklopal neznámy človek putujúci do Španielska a prosil o nocľah. Na tom ešte nebolo nič zvláštne, v tých časoch sa to stávalo bežne. Po večeroch ten človek rozprával zaujímavé príbehy o krajinách, ktoré navštívil, o tom, čo videl a koho stretol. Janko sedel pri stole a pozorne počúval. Ráno si vystrašení rodičia všimli, že doma niet ani pocestného ani Janka.

            Dokonca nevedeli, či chlapec šiel za ním sám, alebo ho zvláštny pocestný zobral so sebou. Vedeli len, že došli do Španielska. Neznámy muž tam chlapca nechal pri istom farmárovi. Náhradná rodina ani nevedela, odkiaľ dieťa pochádza, ani aké je jeho priezvisko. Janko bol dobré úprimné dieťa a rád pomáhal pri ovciach. Správali sa k nemu ako k vlastnému synovi a hovorili o ňom, že je darom od Boha a začali ho volať Ján z Boha.

KŇAZ:

V náhradnej rodine Ján z Boha prežil dvadsať rokov. Keď sa začala vojna medzi Španielskom a Francúzskom, rozhodol sa prihlásiť k armáde.

Určite neraz rozmýšľal o tom, čo sa deje s jeho rodičmi, nakoniec, keď sa vrátil do rodného kraja, ukázalo sa, že rodičia už nežijú. Môžete si predstaviť, ako ťažko túto správu Ján prijal. Bol úplne sám. Nemal ani dom, ani rodinu. Stále hľadal svoje miesto na zemi.

Nejaký čas predával knihy a náboženské obrazy. Raz počas sviatku patróna chrámu vyšiel po kázni celkom zmenený. Ešte v ten istý deň rozdal všetko, čo mal. Svoje knihy, hodnotné predmety... Obliekol sa do handier, nahlas ľutoval svoje hriechy a prosil Boha o odpustenie. Ľudia si mysleli, že sa zbláznil a dali ho do nemocnice.

V nemocnici si Ján z Boha všimol, ako sa odporne správajú k psychicky chorým ľuďom. Bili ich, dávali do reťazí a priväzovali k stenám, aby neutekali. Vtedy sa pevne rozhodol založiť nemocnicu, v ktorej by sa ku chorým správali ako k ľuďom.

Keď vyšiel z nemocnice, začal žobrať na tento úmysel. Po nejakom čase sa mu podarilo nájsť dom, do ktorého sa zmestilo štyridsaťsedem postelí.

On sám ošetroval ich rany a potešoval ich. Snažil sa, aby sa chorí mali čo najlepšie. Vypočujte si príbeh.

PRÍBEH (Čítané pomaly a veľmi výrazne)

Ján potreboval uživiť svojich zverencov a preto každodenne pred zatvorením obchádzal mestské trhy, aby dostal od predavačov nepredaný tovar. Pretože to nestačilo, žobral ešte medzi bohatými obyvateľmi. Dostával od nich všetko, čo sa im zvýšilo z jedla a občas i peniaze.

Na poschodí bol útulok pre bezdomovcov. V skromných, ale prijateľných podmienkach, bývali najmä chorí. Ján z Boha mal vo zvyku umývať nohy každému, kto bol prijatý do jeho nemocnice.

Jedného dňa zbadal na nohách jedného z chorých rany, aké mal Pán Ježiš. Prekvapený sa pozrel na muža a zbadal svätožiaru. Potom počul slová: „Ján, čokoľvek dobré robíš úbohým a chorým, robíš mne samému,“ potom videnie zmizlo.

KŇAZ:

Ján bol šťastný, že chorých pribúdalo a bolo ich čoraz viac. Pochopil, že ho k tomu povolal Boh. Chorých pribúdalo a Ján vedel, že sám to nezvládne. Našťastie sa našla skupina podobných jemu. Bol to začiatok rehoľnej rodiny, ktorá sa starala o chorých a opustených. Vznikla tak rehoľa Milosrdných bratov.

Svätý Ján z Boha bol schopný urobiť všetko pre tých, ktorí to potrebovali. Raz zbadal topiaceho sa chlapca. Dlho nečakal a skočil do ľadovej rieky. Dieťa zachránil, ale sám ťažko ochorel. Pred smrťou ešte stihol navštíviť všetkých, ktorí mu pomáhali a ktorým niečo dlhoval.

Keď poznáte niekoho, kto je chorý, určite ho navštívte! Pripomína nám to aj jeden zo skutkov milosrdenstva.

Otázka pre deti:

Aký skutok milosrdenstva sústreďuje našu pozornosť na chorých?

(Navštevovať chorých)

           

KŇAZ:

Áno, chorých treba navštevovať a to nie len ťažko chorých v nemocniciach. Keď niekto zo spolužiakov dlhšie nie je v škole, mali by sme mať o neho záujem. Môžeme mu doniesť zošity a nechať mu ich na víkend, aby mohol dobehnúť učivo, ktoré zameškal. Vtedy chorý vie, že zdraví na neho pamätajú.

Majte veľké a dobré srdcia ako Ján z Boha! On vždy svojim bratom opakoval vetu: „Bratia, konajte dobro!“ Ja vám hovorím to isté: „Deti, konajte dobro!

 

Otázky:

1. Odkiaľ pochádzal sv. Ján z Boha?

2. Čo dodnes ostalo po Jánovi z Boha a kto sa o to stará?

Úloha:

Navštív niekoho, kto je práve chorý doma alebo v nemocnici, alebo sa aspoň pomodli za ťažko chorých.

Obrázok:

Sv. Ján z Boha