Ôsma detská sv. omša. Dôverujúci Jób

Ôsma detská sv. omša

Piatok 20. mája 2016

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Dôverujúci Jób

 

Kňaz:

Deti, vítam vás na detskej sv. omši. Pre tretiakov sa blíži slávnosť Prvého sv. prijímania. Všetci sa učíme od krásnych osobností Starého Zákona ako sa stať strážcami Svetla.

 

Otázka deťom:

Deti, kto je Svetlo pre nás?

(Pán Ježiš)

 

O kom sme hovorili na minulej detskej sv. omši?

(O odvážnej Judite)

 

Kto je to Judita?

(zbožná krásna žena, vdova, bohabojná, bývajúca v Betúlii. Celý svoj vdovský život zasvätila Bohu. Slúžila mu modlitbou a pôstom. Keď počula, že predstavení mesta sa rozhodli vydať Betúliu nepriateľovi, išla k nim a odhovárala ich. Vedená Božím duchom ich povzbudila k dôvere v Boha a vyzývala ľudí k pokániu. Sama si obliekla kajúce rúcho, postila sa a prosila o Božiu záchranu. Bola veľmi odvážna. Napriek strachu vošla do nepriateľského tábora a zachránila Židov pred Holofernesom. Učí nás úprimnej láske k národu.)

 

Čo hovorí motto našich sv. omší?

 

Kňaz:

Iba dnes

 

Deti:

Budem dobrý

 

Kňaz:

A práve naše motto je dnes akoby konfrontované s ďalším zaujímavým mužom zo Starého Zákona. Byť dobrý voči Bohu aj vtedy, keď nás skúša, to chce skutočne pevnú vieru. A dôveru v Pána Boha.

Každý z nás zažíva rôzne ťažkosti: môže ísť o nedorozumenia v škole, doma, medzi kamarátmi na ihrisku, pri športe, neúspech napr. pri hokeji, smútok, choroba. Možno nevyliečiteľná.

 

Veľa nepríjemností zažil v živote dnešný hrdina Jób. Dokázal Bohu dôverovať aj napriek tomu. Dokázal to i v ťažkých situáciách. Dokonca aj vtedy, keď prišiel o všetko.

 

Otázka deťom:

Počúvali ste dobre prvé čítanie?

Čo hovorí prorok Izaiáš - o ktorom sme už hovorili na našich detských sv. omšiach - tým, čo dúfajú v Pána?

(dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú)

 

Kňaz:

Sú to veľmi zaujímavé slová, ktoré nás povzbudzujú.

 

Rovnako aj slová našej piesne:

 

Tvoje svetlo povedie ma,

noc jasnejšia je ako deň.

Noc je temná, noc je tmavá,

hrozné tiene sú na stenách,

tmavá izba, veľké strachy,

nič nevidím, mám obavy.

Strachuješ sa a či nie?

Božie dieťa vraví: Nie!

 

Kňaz:

Aj v Roku milosrdenstva sa učíme dôverovať Pánu Bohu. Spomeňme si na Roráty, kde sme spoznávali ako dôverovala Pánu Ježišovi svätá Faustína, alebo svätý Ján Pavol Veľký?

 

Určite máte aj vy nejakého obľúbeného svätca alebo sväticu. Máme sa čo od nich učiť.

 

Kňaz:

Ja mám taký vzor v mojom patrónovi sv. Jozefovi.

Čo všetko zložité musel prekonať: Odchod do Betlehema, jeho snúbenica čaká dieťa a on o tom nevie, narodenie dieťaťa v maštali, útek do Egypta, návrat do Izraela. Ako veľmi dôveroval Bohu sv. Jozef. To isté Panna Mária.

 

Poďme k Jóbovi:

 

Jób bol veľmi zámožný človek. Mal veľký majetok. Počet jeho dobytka sa rátal na tisíce. Mal sedem synov a tri dcéry. Jeho deti medzi sebou pekne spolunažívali a často sa navštevovali. Jób sa staral nielen o ich pozemský blahobyt, ale aj o ich duchovný život. Často za svoje deti prinášal zmierne obety, ak by sa boli nejako prehrešili proti Bohu. Jób bol veľmi nábožný a bohabojný človek. Mal v úcte Boha a všetko, čo mal, považoval za Božie požehnanie a dary jeho lásky.

 

Pán Boh zoslal na Jóba veľkú skúšku.

 

Otázka deťom:

Čo sa stalo Jóbovi?

(V jeden deň prišiel o všetok majetok i o celú rodinu.)

 

Kňaz:

Oznámili mu to sluhovia. Jeden mu ohlásil, že lupiči mu ukradli dobytok, ťavy i oslice. Iný oznámil, že oheň z neba spálil všetky stáda oviec aj valachov. Najbolestnejšiu správu priniesol Jóbovi posol, ktorý oznámil nešťastie, ktoré postihlo jeho synov a dcéry. Práve mali hostinu v dome najstaršieho brata. Vtom sa priblížila víchrica, strhla strechu a dom zničila. V rozvalinách domu zahynuli všetky jeho deti.

 

Počúvajme slová z knihy Jób:

 

Príbeh 15

 

Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata. Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: „Kým záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“

On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“

Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“

Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. A hľa od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ (Job 1, 13 – 19)

 

Kňaz:

Keď si Jób vypočul tieto správy o nešťastí, ktoré ho postihlo, vstal a na znak pokánia si roztrhol rúcho. V pokore a bez reptania prijal tieto Božie navštívenia. Poklonil sa pred Pánom a povedal: „Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ (Job 1, 20 – 22)

 

A v knihe Job po všetkom tomto je ešte jedna dôležitá veta:

V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.

 

Kňaz:

Pán zoslal na Jóba ešte jednu skúšku jeho trpezlivosti a dôvery v Boha. Jób veľmi ochorel. Celé jeho telo bolo pokryté vredmi. Opustili ho všetci priatelia, známi i príbuzní. Utiahol sa na smetisko a tam opustený trpezlivo znášal bolesti a súženia. Posmievala sa mu aj vlastná manželka a navádzala ho, aby sa rúhal Bohu. Ale Jób ju napomenul: „Či len dobré máme si brať od Pána, zlé však prijať by sme nemali?“ Jób sa neprehrešil svojimi ústami proti Bohu ani v tomto položení.

 

Otázke deťom:

Ako sa zachoval Jób, keď ho Boh skúšal chorobou?

(Neprestal dôverovať Bohu a trpezlivo znášal všetko utrpenie.)

 

Kňaz:

O Jóbovom nešťastí sa dozvedeli aj jeho traja priatelia zo susedných krajov. Prišli k nemu na návštevu. Bol však chorobou taký znetvorený, že ho ani nespoznali. Oplakávali jeho biedu a utrpenie. Potom sa s ním dali do reči. Ich slová však neboli pre Jóba útechou. Rozprávali povýšenecky a pyšne. Chceli mu dokázať, že to, čo ho postihlo, bolo všetko pre jeho hriechy, alebo hriechy jeho detí. V utrpení videli iba trest za hriechy.

Jób poučený Božím svetlom odmietol ich mylné názory. Vysvetlil im, že choroby a utrpenia nie sú len trestom za hriechy. Trpieť môžu aj nevinní. Bolesť má v živote človeka veľký význam. Boh niekedy zosiela na ľudí súženie, aby ich skúšal a vychovával v trpezlivosti. Utrpenie pomáha človekovi zbavovať sa chýb a myslieť na Pána Boha. Pripomína ľuďom pominuteľnosť tohto života a upriamuje ich na budúci večný život.

 

 

Otázka deťom:

Videli ste nový krásny film natočený podľa skutočnej udalosti Zázraky z neba?

Aj tam prichádzajú tie múdre kresťanky a chcú nahovoriť mame Christy, že choroba malej Anabell je trest za jej hriechy, alebo za hriechy otca, či mamy. Mama Christy to odmietla, že to nie je pravda.

 

 

Otázka deťom:

Čo nás učí Job so svojim utrpením?

(V utrpení je najhlavnejšie zachovať si dôveru v Boha a trpezlivo všetko znášať.)

 

Nie je to ľahké, ani jednoduché. Boh nikoho neskúša nad jeho sily, ale so skúškou dáva aj posilu ju zniesť. Trpezlivosť premieňa naše utrpenie na zásluhy pre nebo.

 

Kňaz:

Jób obstál v Božej skúške. Zachoval si dôveru v Boha aj v utrpení a opustenosti. Bohu sa páčila obeta Jóbovej trpezlivosti a bohato ju odmenil. Pán zmenil jeho údel a uzdravil ho. Jeho majetok zdvojnásobil. Príbuzní a známi si ho začali ešte viac vážiť. Boh mu požehnal aj ďalšie deti. Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. Jób sa ešte dlhé roky tešil z pokojného života.

Trpezlivý Jób bol predobrazom trpiaceho Krista, ktorý tiež nevinne trpel. Pán Ježiš znášal bolesti a potupu trpezlivo a odovzdane do Božej vôle. Svoje utrpenie obetoval za druhých. Za trpezlivosť ho nebeský Otec odmenil slávou vzkriesenia.

Život Jóba bol každodenným „dúfam“, ktoré hovoril Bohu každý deň.

 

Zhrnutie

 

Deti, aké nešťastia sa zosypali na Jóba?

(strata majetku, smrť detí a nakoniec choroba).

 

Muselo to byť preňho nesmierne ťažké a predsa dokázal počas týchto udalostí s dôverou hovoriť: „Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené.“ (Job 1, 21).

Ľudia často pochybujú o Božej dobrote a láske, a to najmä v čase choroby. Keď nás postihne niečo ťažké, vtedy sa mnohí odvracajú od Boha a vyčítajú mu, že sa prestal o nich starať. Boh je celý čas s nami aj vtedy, keď ho nevnímame.

Strážca svetla a každý kresťan sa má vyhýbať pochybnostiam o Bohu. Pre každého z nás je príkladom dôvery Jób.

 

Otázky:

1.Čo sa stalo Jóbovi?

2. Ako sa zachoval Jób, keď ho Boh skúšal chorobou?

3. Čo nás učí Jób so svojim utrpením?

 

 

Úloha:

Deti, podľa vzoru biblického hrdinu Jóba aj vo chvíľkach nepohody opakujme jeho slová: „Pán dal, Pán vzal.“ (Job 1, 21).

 

Obrázok:

Jób