Aktuálne

Mons. S. Zvolenský o relikvii sv. Cyrila

Pastiersky list k putovaniu relikvie svätého Cyrila pre dekanát Malacky

Drahí bratia a sestry,

zvláštnosťou evanjelia tejto nedele je podrobný opis toho, ako sa Pán Ježiš pripravoval prehovoriť k zástupom na Hore blahoslavenstiev. Evanjelista Matúš svoj detailný opis uvádza slovami o Ježišovi, ktorý vidí veľké zástupy. Potom vystupuje na vrch, kde sa posadí. A keď k nemu pristúpia učeníci, on „otvorí ústa a učí ich“ (Mt 5, 1-2). Takýto spôsob uvádzania Ježišovho vyučovania má za úlohu vopred naznačiť, že to čo práve ide povedať, má zásadnú dôležitosť. Preto vystupuje na vrch, ktorý je symbolom vecí „medzi nebom a zemou“. Preto si na tomto vrchu sadá – ako učiteľ pred svojich žiakov, ako majster pred svojich učeníkov. A oni, títo učeníci sa so záujmom okolo neho zhromažďujú. Vtedy „otvára ústa“, teda začína tvoriť, vyslovovať, formulovať slová, slová života večného v podobe ôsmych blahoslavenstiev, v podobe programu duchovného kresťanského zrenia smerom k blaženej večnosti. Pri ich počúvaní si aj my uvedomujeme viac, ako inokedy, akú hodnotu má slovo. Uvedomujeme si, ako môže SLOVO, vypovedané či napísané, zasiahnuť počúvajúceho človeka v hĺbke srdca, ako ho môže posvätiť i premeniť. Toho si boli vedomí aj naši vierozvestovia, svätí Cyril a Metod, keď toto mocné Božie slovo blahoslavenstiev preložili do jazyka našich predkov, aby aj oni mohli byť „blahoslavení“, keď ešte lepšie, v rodnej reči rozumejú Ježišovmu učeniu. Aj preto dnes na týchto solúnskych bratov s veľkou úctou myslíme v rámci prípravy na 1150. jubileum ich príchodu na naše územie, ktoré sa uskutoční v roku 2013. A preto sa začalo dvojročné putovanie relikvie svätého Cyrila po farnostiach celej našej krajiny.

 

Relikvia z tela svätého Cyrila je pre nás vzácnym podnetom a pozvaním, aby sme si pripomenuli dielo našich slovanských vierozvestov, ako ho vykonali v 9. storočí, a aby sme sa aj my obnovili a posilnili vo viere v Božiu prítomnosť v našom osobnom živote. Putovanie relikvie svätého Cyrila je veľkou duchovnou hodnotou. Sprítomňuje nášho národného apoštola osobitným spôsobom. S našimi svätými vierozvestami sme duchovne spojení, lebo pred Pánom Bohom všetci žijú (porov. Lk 20,38) a svätí v nebi sú z Božej dobroty s nami spojení v spoločenstve svätých, ale prítomnosť relikvie nám aj materiálnym hmatateľným spôsobom sprítomňuje osobu svätého Cyrila a posilňuje duchovné spojenie s ním ale aj s jeho bratom svätým Metodom.

 

Relikvia je malou čiastkou z tela svätého Konštantína – Cyrila, z toho istého tela, ktorého ruky prvýkrát písali znaky slovanskej abecedy, hlaholiky. Z toho istého tela, ktorého ústa vyslovovali pred našimi predkami v staroslovienčine slová svätej omše, ktorého ruky niesli listiny s prekladmi posvätných textov; ktoré žehnali a rozhrešovali; ktoré svätý Konštantín - Cyril podával bratom a sestrám na znak spoločenstva s nimi. Máme medzi sebou čiastočku z toho tela, ktoré prekonávalo toľké vzdialenosti v plnení misijného poslania, poslania ponúknuť našim predkom evanjelium ešte hlbšie. Relikvia je z toho tela, ktoré napokon celkom vyčerpané v službe Bohu, po smrti uložili do hrobu v rímskej bazilike svätého Klementa.

 

Keď Svätý Otec Benedikt XVI. v roku 2005 navštívil v rámci Svetového dňa mládeže mesto Kolín, v súvislosti s tamojšími relikviami svätých Troch kráľov vysvetlil, že „relikvie poukazujú na Boha samotného“, lebo Boh „silou svojej milosti dáva krehkým bytostiam odvahu svedčiť o ňom pred svetom“. „Keď nás Cirkev povzbudzuje k úcte voči telesným ostatkom mučeníkov a svätých“ - pokračoval Svätý Otec - „nezabúda na to, že v skutočnosti síce ide len o úbohé ľudské kosti, ale že sú to kosti osobností, ktoré navštívila všetko presahujúca Božia moc. Relikvie svätých sú stopami onej neviditeľnej, ale reálnej prítomnosti, ktorá osvecuje temnoty sveta a ukazuje Nebeské kráľovstvo, ktoré je v našom vnútri. Relikvie volajú s nami a za nás: „Maranatha!“ „Príď Pane Ježišu!“ (Príhovor Benedikta XVI. dňa 18. augusta 2005 v Kolíne nad Rýnom).

 

Pre toto k nám predovšetkým prišli svätí Cyril s Metodom: aby prišiel Pán Ježiš, aby ho naši predkovia s veľkou vierou ešte hlbšie prijali. Ako veľmi sa potrebujeme aj dnes modliť „Maranatha“, aby Ježiš a jeho učenie preniklo všetko v nás a okolo nás. Ako veľmi potrebujeme obnoviť mravný život v rodinách, ako veľmi potrebujeme obnovu celkovej mravnosti a najmä mravnosti v našich vzťahoch, vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi. Ako veľmi musíme prosiť sa duchovné povolania, za nových horlivých apoštolov a učeníkov, ktorí by podľa príkladu vierozvestov Cyrila a Metoda s rovnakým zanietením ohlasovali Kristovo evanjelium, ohlasovali blahoslavenstvá ako program skutočného kresťanského života.

 

Drahí bratia a sestry z farností dekanátu Malacky, pozývam vás všetkých, aby ste s veľkou úctou prijali, navštívili, uctili si relikviu svätého Cyrila a prosím Pána Boha na príhovor Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, a svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda, aby bolo pre každého z vás putovanie relikvie svätého Cyrila novým podnetom a príležitosťou na posilnenie duchovného života, na obnovenie a posilnenie osobného vzťahu k nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.

 

S modlitbou „dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane“ vás všetkých zo srdca žehná v mene Otca i Syna i Ducha Svätého,

+ Stanislav Zvolenský, arcibiskup metropolita.

Pôvod relikvií krvi Jána Pavla II.

Relikvie Jána Pavla II. budú vystavené počas obradu blahorečenia


Vatikán (26. apríla, RV) – Malá ampulka naplnená krvou Jána Pavla II. je relikviou vloženou do vzácneho relikviára, ktorý bude vystavený k osobnému ucteniu veriacich pri príležitosti blahorečenia ctihodného pápeža. Mimoriadne vzácny relikviár dal špeciálne na túto príležitosť vyhotoviť Úrad liturgických slávení Svätého Otca.

Podľa kardinála S. Dziwisza relikvia pochádza zo dňa 2. apríla 2005 - teda zo dňa smrti pápeža Jána Pavla II. Lekár vtedy kvôli krvným testom odobral pápežovu krv, ktorá mala byť k dispozícii pre Transfuziologické centrum Nemocnice Bambino Gesú pre prípad potreby krvnej transfúzie pre pápeža. Prof. Isacchi, primár tohto nemocničného centra v tom čase zodpovedal za túto službu pre pápeža.

Transfúzia však nebola potrebná a táto krv bola uložená do štyroch malých nádob. Dve z nich boli odovzdané osobnému tajomníkovi Jána Pavla II. kardinálovi Dziwiszovi a ďalšie dve zostali v Nemocnici Bambino Gesú v opatere rehoľných sestier pracujúcich v tejto nemocnici. Pri príležitosti blahorečenia boli tieto dve nádoby s krvou umiestnené do dvoch relikviárov. Prvá z nich bude vystavená k ucteniu veriacich pri príležitosti slávnosti blahorečenia dňa 1. mája, a potom bude uložená do tzv. „Sacraria“, ktoré má na starosti Úrad liturgických slávení Svätého Otca, a v ktorom sa uchovávajú aj ďalšie dôležité relikvie. Druhý relikviár s pápežovou krvou bude vrátený späť do Nemocnice Bambino Gesú. Krv je tekutá, čo sa vysvetľuje prítomnosťou antikoagulačnej látky, ktorá bola prítomná v skúmavke v čase odberu.

 

Pán dekan a relikvia krvi bl. Jána Pavla II.

Relikviár pre krv bl. Jána Pavla II.

Na sviatok sv. Cyrila a Metoda po skončení sv. omší išiel pán dekan opäť do Poľska.



Priniesol relikviár, do ktorého vložil krv blahoslaveného Jána Pavla II.



Čo je opäť zaujímavé: po ceste mal veľa prekážok, ktoré ho utvrdili v tom, že sa mu bude dariť, lebo diabol robí všetko preto, aby to prekazil.



Výsledok je krásny: mali posledný relikviár, ktorý priam čakal na neho.



Zvláštnosťou tohto relikviáru je aj to, že na druhej strane je vygravírované: Blahoslavený Ján Pavol II. 1. 5. 2011......


Certifikát, ktorý otec kardinál Stanislav Dziwisz priložil k relikvii, je tu: Klikni sem.