Relikviár sv. Jána Pavla II.

Mládežnícka sv. omša vo februári

Stretli sme sa v piatok opäť - všetci mládežníci. Mladí vekom i duchom. Svätá omša bola pre nás veľkým povzbudením. So svedectvom k nám tentoraz pricestovala 26 ročná Lenka. Hovorila najmä k ženám a dievčatám, ale aj chlapci sa mohli niečo naučiť o ženskom myslení a ženskej duši. "Nemohla som sa na seba pozerať do zrkadla, nenávidela som svoje fotky, všetci sa mi vysmievali - v škole, všade, myslela som si, že neexistuje človek, ktorý by ma miloval, hoci som po tom tak túžila, cítila som sa škaredá, nemilovaná, nepotrebná, nepobozkaná...dokonca môj vlastný otec zostal pasívny, keď som sa mu žalovala, že ma volajú biftek, nešiel sa biť za svoju dcéru, nechal to tak...Bol to hrozný čas..." odvážne hovorila Lenka o svojej minulosti. "Až kým som nestretla Boha...a správnych ľudí, ktorí - hoci neboli najatraktívnejšími modelmi a kráskami sveta, netrápili sa tým... Vtedy som si povedala...ako je možné, že ich vôbec netrápi vonkajšok a sú takí šťastní...???" Lenka bojovala sama so sebou, ale tento ťažký boj napokon vyhrala. Je víťazom nad povrchným hodnotením ľudí, je výherkyňou dôležitej veci, ktorá sa nazýva sebaprijatím... "Milujem svoje telo, milujem svoje stehná, ruky, brucho... viete, možno to bude znieť úplne šialene, ale odkedy mi BOH povedal "SI KRÁSNA", netrápim sa svojím výzorom. Začala som randiť s Bohom, dostávam od neho nekonečne veľa lásky a dokonca aj darčeky..." Lenka povzbudila všetkých, ktorí vsadili len na vonkajšok, že život vôbec nie je o tom, netreba sa trápiť, ako ma vidia ostatní...hlavne, že prijímam sama seba a miluje ma Boh...a nebojím sa, že by som zostala sama....viem, že Boh má pre mňa prichystanú úžasnú budúcnosť - muža, ktorý ma bude ľúbiť, rodinu, detičky..."

 

Po svätej omši nasledovalo posedenie na fare. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pripravili výbornú pizzu a koláče. Hovorili sme s pánom dekanom na tému "Klamstvo a nepravdy v mojom živote". Každý si mohol nájsť v tejto diskusii svoj problém. Večer sme zavŕšili hrami a filmom. Odchádzali sme z fary pred polnocou. VĎAKA!        

                                                                                                                          -o-

iný pohľad:

„KRÁSA nemá nič s líniou, s farbou, vzhľadom, ba ani s užitočnosťou. TEN, kto vie o láske a na koho sa niekto pozerá s láskou, ten sa stáva pekným.“

Zažili ste ten pocit, keď na vás niekto ukazoval prstom a vravel: „Aha, aká je tučná. Mala by schudnúť. Veď sa nehodí do tejto doby.“ Alebo na druhej strane : „Tá je zasa príliš chudá, mohla by trochu pribrať.“ Možno to okolo seba vnímame viac či menej, ale každý z nás sa s tým stretol. Či už sme boli v roli posudzovateľa alebo toho, komu tieto slová boli smerované. Je to téma, ktorú počujeme zo všetkých strán.

Počas 2.mládežníckej svätej omše sme mali možnosť zamyslieť sa nad touto témou. Začala nám o nej rozprávať krásna Lenka z Krásna, ako nám ju predstavil pán dekan, počas svojho svedectva viery. V jej príbehu sa mohla nájsť nejedna mladá slečna, no i chlapci, muži, tak mohli nahliadnuť do ženskej duše. Rozprávala o svojom výzore, o tom, ako sa nemohla pozerať na seba v zrkadle, ako neznášala svoje fotky. Sama povedala: „Všetci dookola mi tlačili kaleráby do hlavy, že nie som krásna, že by som mala schudnúť...a ja som tomu uverila, myslela som si, že sa do mňa nikto nemôže skutočne zamilovať...“ Niečo sa začalo meniť v čase, keď chodila na strednú cirkevnú školu, kde mala spolužiačky, ktoré tiež nespĺňali „ideálne“ kritéria postavy 90-60-90. No ony boli vysmiate, šťastné, nelámali si hlavu nad svojím výzorom. „Ako je to možné,“ pýtala sa často sama seba. Odpoveď dostala vtedy, keď spoznala Boha. Práve On jej prvýkrát povedal, že je KRÁSNA. Lenka tomu skutočne uverila, a čo bolo najdôležitejšie, prijala samú seba takú, aká je. Povedala: „Možno vám to príde divné, ale vo svojich 26 rokoch som s nikým nechodila, s nikým som nespala, som nepobozkaná, ale verím tomu, čo mi povedal Pán Boh, že mám čakať a On mi pošle muža, ktorý ma bude milovať a s ktorým budeme mať i deti...“ Jej slová, boli pre nás veľkým povzbudením.

Po svätej omši sme sa stretli na fare. Rozprávali sme o klamstve a spolu s pánom dekanom sme sa trošku hlbšie pozreli na rôzne formy tohto hriechu. Opäť boli pre nás pripravené hry, kalčeto, koláče, výborná pizza. Náš mládežnícky večer sme ukončili pekným filmom. Už len to, že sme sa mohli stretnúť, bolo super. A tak pred krátkym spánkom sme mohli pohliadnuť hore, kliknúť Bohu a povedať: „ ĎAKUJEM, bol to krásny večer...“

-u-